Dejiny a súčasnosť MONTESSORI
V súčasnosti sa čím ďalej, tým častejšie stretávame s pojmom montessori pedagogika. Je to ucelená metóda vzdelávania a výchovy nazvaná podľa jej zakladateľky Márie Montessori. Mnohí túto metódu nazývajú aj filozofiou.
Doktorka Montessori sa v rámci svojich štúdií najskôr venovala zaostalým deťom, s ktorými dosiahla neuveriteľné úspechy. Tieto deti po určitom čase vďaka jej metódam dosiahli úroveň zdravých detí.
Prvá škola tohto typu, Casa dei Bambini – Detský dom, vznikla v roku 1907 najhoršej štvrti Ríma, v San Lorenze, kde sa Maria Montessori venovala skupine problémových detí. Mária týmto deťom pripravila prostredie vhodné pre ich rozvoj. Spočívalo v čistom prostredí, zariadení prispôsobenom výške a veľkosti detí a tiež zmyslových pomôckach, ktoré pre nich doktorka vyrábala. Jej prístup nebol vôbec kritický, prísny ani podliehajúci striktným pravidlám, naopak, snažila sa o individuálny prístup k deťom, dovolila im rozvíjať práve tie schopnosti, v ktorých vynikali a čo najmenej ich usmerňovala. Naučila ich samostatnosti, aktivitám každodenného života - umývať sa, jesť, vyprať si šaty.., rešpektovať druhých. Tieto aktivity deti akoby inštinktívne priťahovali, vedeli sa pri nich sústrediť tak, že zabúdali na svet okolo seba. Tento jej prístup čoskoro priniesol ovocie – z predtým problémových detí sa stali akoby „noví“ ľudia, disciplinovaní, poriadkumilovní, ohľaduplní.
O výsledkoch Montessori školy sa rýchlo doniesol chýr vláde a tak mohla Mária Montessori za krátky čas otvoriť ďalšie školy po celom Taliansku a Nemecku. Kvôli rýchlo šíriacej sa vojne musela opustiť svoju krajinu a odišla do Španielska, neskôr do Anglicka a Holandska, kde pokračovala vo svojej práci, zakladala školy, školila nových učiteľov, prednášala a písala knihy o získaných poznatkoch. Svoju činnosť rozšírila aj na opačnom konci Európy, v Indii. Všetky jej školy boli charakteristické zariadením a používaním zmyslových pomôciek, ktoré Mária Montessori vyrobila pre deti.
Pedagogika Márie Montessori prežila viac ako storočie, no jej odkaz je stále aktuálny. Aj dnes vznikajú nové školy, škôlky a centrá, ktoré podporujú výchovu a vzdelanie detí metódou Montessori. Táto pedagogika prezentuje prístup učiteľa nie ako autority a sprostredkovateľa, ale ako toho, ktorý pomôže, ukáže, navedie dieťa, je mu oporou, hovorí s nim, počúva ho a robí záznamy o jeho vývoji.
Maria Montessori zdôrazňovala dôležitosť raného obdobia pre budúci vývin dieťaťa. Nedostatok náklonnosti a málo kvalitných podnetov k činnosti majú podľa nej často za následok poruchy vo vývoji. Chápala pedagogiku ako pomoc životu. "Pomáhať životu, to je náš prvý, základný princíp:" Podľa nej sa dieťa vyvíja samé, poslúchajúc v sebe pôsobiaci zákon. Učiteľ a rodič musí urobiť všetko pre to, aby sa obrovský tvorivý potenciál malého dieťaťa daný prírodou rozvinul naplno. V optimálnych podmienkach sa dieťa bude v súlade so svojimi záujmami sústredene venovať činnostiam, ktoré podporujú jeho vnútorný rast. Učiteľ i rodič by mali upriamiť svoju pozornosť skôr na úžasné úspechy detí, a nie na chyby a nedostatky, ktoré sú často výsledkom neochoty alebo neschopnosti dospelých porozumieť deťom.
Na rozdiel od názoru, že deti sú neporiadne, Montessori dokazuje, že deti poriadok priam milujú. Vedia tráviť veľa času triedením, usporadúvaním predmetov z domácnosti do radov a stĺpcov. Trvajú na usporiadaní každodenných úkonov, ktoré im pomáha orientovať sa v čase a priestore. Neusporiadanosť a neustále zmeny v nich vyvolávajú pocity chaosu, neistoty. Montessori materiál rešpektuje túto potrebu detí. Totiž to, ak sa podchytí v čase, kedy sú vnímavé na túto činnosť, je veľký predpoklad, že deti aj neskôr zostanú poriadkumilovné.
Taktiež stále sa stretávame s názorom, že malé dieťa je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že dieťa je bytosťou veľmi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé dieťa je schopné hravo a dokonale zvládnuť dva - tri jazyky, bez formálneho učenia sa, zatiaľ čo dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenaučia.
Podľa Montessori má mozog dieťaťa zvláštnu schopnosť v obdobiach zvýšenej senzitivity na podnety z okolia absorbovať a skladovať bez námahy veľké množstvo poznatkov. Pod senzitívnym obdobím rozumie obdobie, v ktorom je prítomná určitá vloha pre získanie určitej schopnosti tak, ako v žiadnom inom období. Napríklad existuje obdobie zvýšenej senzitivity pre schopnosť naučiť sa rozprávať. Ak v tomto období dieťa nebude mať podnety vo svojom okolí k rozvoju tejto schopnosti, nikdy sa už nenaučí dobre rozprávať. Senzitívne fázy vývoja prebiehajú od narodenia po 6. rok, kedy sa mentálna činnosť dieťaťa prebiehajúca spočiatku podvedome, dostáva postupne úplne pod dominanciu rozumu.
Maria Montessori nazvala myseľ dieťaťa „absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Nikto nenaučí dieťa koordinovať pohyby, chodiť, rozprávať. Všetko musí urobiť samé a vzhľadom na náročnosť týchto úloh to zvládne v neuveriteľne krátkom čase.
Malé deti v ranom veku nasávajú informácie z okolia hlavne prostredníctvom zmyslov. Preto je dôležité pracovať s deťmi už od útleho veku a zameriať sa v tomto období na zmyslovú výchovu. Odborný prístup zo strany učiteľa aj rodiča dáva dieťatku dobrý predpoklad na správny duševný aj telesný vývoj.
Táto talianska lekárka vo svojich názoroch nadviazala okrem iného aj na Komenského, keď zdôraznila prepojenie medzi domovom a školou, rozvoj samostatnosti a spoločenských vzťahov. Jej metódy dnes plne korešpondujú s najnovšími poznatkami z psychológie a pedagogiky.
Mária Montessori
-
narodila sa v roku 1870 v Taliansku a zomrela v roku 1952 v Holandsku
-
1896 bola ako prvá žena v Taliansku promovaná na doktorku medicíny. Pracovala ako asistentka na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa začala venovať práci so slabomyseľnými deťmi.
-
1898 - 1900 bola vedúcou školy pre vzdelávanie liečebných pedagógov a zároveň prevádzala prax detskej lekárky. Neskôr študovala psychológiu a filológiu.
-
1904 - 1908 viedla katedru antropológie na Univerzite v Ríme.
-
6.januára 1907 otvorila Casa dei Bambino - Dom detí - prvé predškolské zariadenie. Od tej doby sa plne venovala pedagogickej, spisovateľskej a prednáškovej činnosti. V období fašizmu zatvorila svoje školy v Taliansku a Nemecku.
-
1939 žila v Indii, kde podnietila zakladanie Montessori škôl.
-
1949 po skončení vojny sa vrátila do Európy a až do svojej smrti žila v Holandsku.
Hlavné myšlienky, princípy a metódy pedagogiky Montessori:
-
dieťa má urobiť len to, čo urobí z vlastných síl
-
prostredie na výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých
(primeranosť zariadenia, didaktické pomôcky, pracovný kútik každého dieťaťa)
-
podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť a vnímať ich individualitu
-
dôležitosť rozvíjania všetkých zmyslov
-
princíp postupnej náročnosti sa má prejavovať najmä v prostredí, v jeho koncipovaní a v hračkách
-
osobnosť učiteľa a vychovávateľa sa má vyznačovať vysokou odbornosťou a úsilím pomôcť dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie podľa predstáv učiteľa, od učiteľa sa vyžaduje empatia, sledovanie a rozvíjanie potrieb dieťaťa.
Svoje poznatky z výskumu v pedagogickej oblasti zhrnula v knihách:
The Montessori method
Pedagogical anthropology
Advanced Montessori method
Spontaneous activity in education
Dr. Montessori' s own handbook
The absorbent mind (Absorbujíci mysl, Praha 2002)
The discovery of the child (Objevování dítěte, Praha 2000)
The secret of the childhood (Tajuplné dětství, Praha 1998)
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Zdroj:
